Samosprávy v Klimatickej Aliancii

Na Slovensku doposiaľ vstúpili do KA štyri samosprávy (Tomášov, Kolárovo, Zábiedovo a Čierny Balog). Predstavujeme jednotlivé obce a mesto tak, ako sa opísali vlastnými slovami.

TOMÁŠOV

Informácie o obci

Obec Tomášov s vyše 2300 obyvateľmi leží 20 km východne od stredu Bratislavy v severozápadnej časti Žitného ostrova v priemernej nadmorskej výške 128 m. Obec sa prvýkrát spomína r. 1240 v listine uznesenia palatína Rolanda ako Feel a patrila k majetkom hradu Bratislava. V roku 1948 po vyše 700 rokoch existencie bola premenovaná na Tomášov. Dodnes si zachovala poľnohospodársky charakter s menším podielom priemyselnej výroby a s rozvíjajúcim sa súkromným podnikaním. Web stránka obce www.tomasov.sk .

Členstvo v Klimatickej Aliancii

Tomášov vstúpil do Klimatickej Aliancie ako prvá obec na Slovensku. Projekty v záujme ochrany klímy sa uskutočňovali najmä vo vlastnej réžii. V obecných budovách sa vykurovacie systémy vymenili za účinnejšie, ktoré vypúšťajú menej CO2 a súčasne šetria aj finančné prostriedky obce. Pridal sa rekuperátor tepla do klimatického systému telocvične. Všetky osvetľovacie telesa verejného osvetlenia a väčšinu žiaroviek v obecných budovách boli zmenené na maximálne úsporné. Obec bola zapojená do cyklotrasy vedúcej západnou časťou Žitného ostrova, ktorú podporili rakúsky členovia Klimatickej Aliancie. Viacerí občania obce vrátane vedenia obce sa už viac rokov zúčastňujú okružnej jazdy na bicykloch po cyklotrase spájajúcej Rakúsko (cez družobnú obec Berg), Slovensko (Tomášov) a Maďarsko (družobná obec Halászi). V obci sa neumožňuje žiadna priemyselná alebo iná podnikateľská činnosť, ktorá by významnejšie znečisťovala ovzdušie obce.

Obec sa snaží zabezpečiť ochranu ovzdušia aj prostredníctvom osvety a výchovy. Napr. pravidelnými príspevkami do miestnych novín obec docielila, že ľudia nepália žiadne umelé hmoty, čo predtým bolo dosť bežné. Do boja za čistú klímu obec zapojila aj školy ( 2 plno organizované základné školy – slovenská a maďarská). Do základných škôl v obci prichádzajú deti aj z okolitých obcí, t.z., že myšlienka ochrany klímy je roznesená aj do okolia Tomášova. Školy získali titul Ekoškola s tromi hviezdičkami. V obci je zavedený separovaný odpad.

ZABIEDOVO

Informácie o obci

Obec bola založená na valaskom práve v lesnatom prostredí úzkej doliny potoka Zábiedovčík. Stred obce 670 m n. m., maximálna výška na južnom okraji k.ú. 1192 m n.m., minimálna výška na severnom okraji k.ú. 605 m n.m. Zemepisná poloha obce - 49 stupňov 19 minút severnej zemepisnej šírky a 19 stupňov 36 minút východnej zemepisnej dĺžky. Výmera katastrálneho územia obce - 1798 ha. Obec leží v Skorušinskom pohorí s členitým lesnatým terénom, avšak v nádhernom prírodnom prostredí bohatom na lesné plody a vhodnom na turistiku a horskú cyklistiku.
Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1567. Člení sa na dve časti: Zábiedovo, Hámričky. Osada Hámričky vznikla v roku 1607 a boli tam železné hámre, ktoré neskôr zanikli. V súčasnosti má obec 826 obyvateľov. Ďalšie informácie na www.zabiedovo.eu

Členstvo v Klimatickej Aliancii

Vstup obce do Klimatickej Aliancie ziniciovala miestna škola, ktorá predtým vstúpila do partnerstva. Obci sa doposiaľ podarilo:

- výmenu svietidiel verejného osvetlenia za úspornejšie
- výsadbu zelene a rozširovanie zelených plôch v intraviláne obce
- zavedenie separovaného zberu odpadu (obec separuje plasty, sklo, kovové obaly, tetrapack, papier, zabezpečuje pravidelný zber akumulátorov, elektro odpadu, drobného stavebného odpadu, objemného odpadu z domácnosti, kovového šrotu a rozbieha aktivity na kompostovanie biologicky rozložiteľného odpadu)
- zriadenie "detskej ekopolície"
- kontrolu separovania odpadov v domácnostiach
- seriál prednášok pre rôzne vekové kategórie obyvateľstva v rámci "Programu environmentálne uvedomelého občianstva" realizovaného obecnou samosprávou
- Deň ekopolície - odovzdanie skúseností všetkým základným školám v okrese Tvrdošín - zúčastnilo sa ho 14 trojčlenných družstiev 4.ročníkov základných škôl, ukážky jednoduchých kompostovísk
- likvidáciu divokých skládok odpadu a monitorovanie okolia obce s dôrazom na znečisťovanie životného prostredia
- propagáciu ochrany životného prostredia v obecných médiách, každoročné predkladanie správy o stave v ochrane životného prostredia v obci
- postupnú výmena okien a dverí v školách a školských zariadeniach s cieľom znížiť úniky tepla.

Pripravované projekty
- odkanalizovanie obce
- vybavenie obce linkou na spracovanie BRO a zriadenie kompostovísk
- propagácia kompostovísk s ukážkami ich zhotovenia v domácnostiach
- rekonštrukcia viacúčelovej budovy Obecného úradu s jeho súčasným zateplením

KOLÁROVO

Informácie o obci

Kolárovo patrí medzi najväčšie mestá dolnej časti Žitného ostrova. Rozprestiera sa na sútoku malého Dunaja a Váhu. Prvá obec sa nazývala Malá Gúta a ležala na ľavej strane Váhu, pri rieke Nitra. Toto osídlenie sa nazývalo aj Starou Gútou. V listinách sa prvýkrát spomína v roku 1268. V 14. storočí bolo založené druhé osídlenie, nazývané Veľká Gúta. Po moháčskej bitke sa obyvatelia oboch obcí z obavy pred Turkami presťahovali na bezpečnejšie miesto pravého brehu Malého Dunaja, na Žitný Ostrov, tam - kde sa nachádza dnešné Kolárovo Roku 1573 obec vyplienil ostrihomský beg. V tom čase bola už Veľká Gúta zničená, podobne aj jej starý kostol, hoci túto obec sčasti chránili šiance, ktoré boli súčasťou pevnostného systému Kolárova. Kolárovský hrad bol postavený v r. 1349 na ochranu brodov a obchodnej cesty. Dala ho postaviť kráľovná Mária a pomenovala ho Békevár (hrad mieru). V listine kráľa Ladislav IV. z roku 1551 sa villa Gutta už spomína ako mestečko: Listinou nebolo iba povýšené na mesto, ale dostalo aj viacero privilégií (na organizovanie jarmokov, dobytčích trhov a pod.). Podľa miestnej tradície králi z rodu Árpádovcov zaľudňovali okolité spustnuté obce Jazygovcami z oblasti rieky Tisa. Svedčia o tom ľudové zvyky, ľudové stavby a pod. Iné údaje tvrdia, že darcami chotára Kolárova boli králi Ladislav I. a II. Podľa nich už kráľ sv. Ladislav svojou listinou ohraničil chotár mesta s rozlohou 56 000 jutár. Kráľ Ladislav II. (Kunský) daroval obci okolité samoty. Mesto oddávna bolo majetkom ostrihomského arcibiskupstva. Dokazuje to aj listina z roku 1268. Týchto zemepánov si obyvatelia Gúty nikdy neobľúbili, preto sa z času na čas vzbúrili, ale aj proti iným mocipánom. Obyvatelia mesta veľa trpeli aj v časoch vojen. Roku 1311 zbrojnoš Matúša Čáka trenčianskeho Chellus so svojou hordou zničil obce Gúta, Nesvady a Zemné. V rokoch 1848-1849, v dobe národnooslobodzovacích bojov, po vyhratých bitkách v Tešedíkove a Žiharci ustupujúce rakúske vojsko podpálilo mesto.

Kolárovčania si dosť vytrpeli aj od povodní, nakoľko ich územie najväčšie povodne postihli v 16., 17., 18. ale aj v 19. storočí. Posledným nezabudnuteľným dátumom pre Kolárovčanov je 25. jún 1965. Kolárovo bolo v priebehu jedného dňa vyľudnené. "Záplavová voda z čičovskej prietrže rýchlo pritekala a za 24 hodín prikryla 95 percent Kolárova. Jej výška na niektorých miestach dosiahla až 220 centimetrov. Z 10 687 obyvateľov zostalo v zatopenej dedine len 620 ľudí, ktorí zväčša zabezpečovali záchranné práce. Dovedna 876 rodinných domov sa zrútilo, viac ako tisíc ďalších bolo poškodených. Šesťdesiat percent bytového zariadenia vyšlo navnimoč."

Pri obnove povodňou postihnutej najväčšej obce vtedajšieho Československa pomáhala celá republika. Výsledkom bolo, že pri príležitosti sedemstého výročia od prvej písomnej zmienky bolo Kolárovo opäť povýšené na mesto. Dňa 14. októbra 1967 na slávnostnom zhromaždení z rúk Alexandra Dubčeka prevzalo vtedajšie vedenie mesta d e k r é t - o vyhlásení Kolárova za mesto.

V súčasnej dobe Mesto Kolárovo má 10.730 obyvateľov. Podľa národnostného zloženia: 82 % maďarskej, 17 % slovenskej a 1 % ostatnej národnosti. Mesto má naďalej poľnohospodársky charakter, keďže z celkovej rozlohy katastrálneho územia približne 8000 ha predstavuje úrodná poľnohospodárske pôda. Počas uplynulých 40 rokov však bol postupne rozvinúť aj ľahký priemysel.

Členstvo v Klimatickej Aliancii

Mesto Kolárovo na vstup do Klimatickej Aliancie iniciovala ZŠ J.A.Komenského v apríli 2008. Mesto sa snaží ochranu klímy zabezpečovať rôznymi opatreniami:

- mestská zeleň - na území mesta sa nachádza 276,86 ha zeleného priestranstva (tvoria ho stromy, kríky, kvetinové záhony, parky, lesoparky a ďalšia zeleň na sídliskách a pri rodinných domoch; na jedného obyvateľa mesta pripadá cca 264 m2 verejnej zelene; spoločenská hodnota drevín (len stromov je cca 12 tisíc) o ktoré sa mesto stará je 184,5 mil.Sk; mesto neustále dopĺňa voľné priestranstvá výsadbou ďalších stromčekov, kríkov a kvetín, najväčšou udržiavanou zelenou plochou je centrálny park s rozlohou 2,4 ha - nádejná na vyhlásenie za chránenú mestskú zeleň, v ktorom sú ešte aj predpovodňové stromy;

- mesto od roku 2002 prevádzkuje "vlastný dvor separovaného odpadu", na ktorom sa rok čo rok zhromažďuje väčšie množstvo vytriedeného odpadu: v r. 2008 v rámci 13 druhov bol vyseparovaný odpad v celkovej hmotnosti 1441,7 ton (vč. bio-logického), na 23 kľúčových miestach a na sídliskách sú rozmiestnené kontajnery na zber 4 zložiek komunálneho odpadu, do aktivity separácie KO sú zainteresované aj základne a stredné školy, pôsobiace na území mesta, v zmysle uvedených údajov za rok 2008, vyseparovaný odpad na 1 obyvateľa činil 133,5 kg/rok, zber a odvoz vytriedeného odpadu, taktiež KO zabezpečuje vlastná príspevková organizácia - Drobná prevádzkáreň "Globál" Kolárovo,

- v oblasti environmentálnej výchovy mládeže mesto úzko spolupracuje s Ochranárskym združením dolného Žitného ostrova v Kolárove. V lokalite Vodného mlyna pri mŕtvom ramene Malého Dunaja sa schádzajú milovníci prírody a životného prostredia a vyvíjajú svoju aktivitu v záujme ochrany zdravia občanov (čistením toku mŕtveho ramena Malého Dunaja, údržbou verejnej zelene a verejného priestranstva v blízkosti centier zberu triedeného odpadu, ako aj v lokalitách školských, predškolských zariadení).

Pripravované projekty
Územie mesta je úplne plynofikované, vykurovanie ako aj dodávka teplej vody pre cca 95 % občanov bývajúcich v bytových domoch je zabezpečená diaľkovým kúrením. Nielen z ekologického, ale aj z ekonomického hľadiska sme sa preto rozhodli v blízkej budúcnosti:

- získať dostatok finančných prostriedkov buď v rámci rozvojových programov EÚ, pripadne z iných zdrojov na vybudovanie novej kotolne spaľujúcu biomasu (slamu) na území mesta Kolárovo.

- taktiež je v štádiu rozpracovania projektová dokumentácia "Rekonštrukcia verejného osvetlenia Mesta Kolárovo" na možnosť získania finančných prostriedkov z podporných programov EU.

- na októbrovom zasadnutí MsZ r. 2008 bol udelený predbežný súhlas na odpredaj pozemku mesta v rozlohe 100.000 m2 na možnosť vybudovania "Inteligentnej fotovoltickej elektrárne Kolárovo I. a II". Podľa investičného zámeru Výskumno-realizačného ústavu obnoviteľných zdrojov energie, s.r.o. Komárno predpokladaný začiatok výstavby I. etapy je 2. polrok 2009. Očakávaný maximálny výkon fotovoltickej elektrárne č. I. má byť 1,4 MWp a bude sa pripájať do napäťovej sústavy 22 kV, do existujúceho VN vedenia č. 1034. Výber predmetnej lokality v Kolárove sa uskutočnil na základe polohy pozemku, kde priemerné slnečné žiarenia na území Slovenska patrí medzi najvyššie - až 1400 kWh na m2.

ČIERNY BALOG

Informácie o obci

Obec Čierny Balog má 5160 obyvateľov a jej katastrálne územie zaberá rozlohu 14 718 ha. Keď človek počuje jej názov, vynorí sa mu obraz obce obkolesenej krásnymi horami, obraz lesníkov a drevorubačov, ktorí sa o ne s láskou a úctou starajú. Lesníctvo a lesné hospodárstvo a s tým súvisiaca drevárska výroba je dominantným odvetvím hospodárstva v obci. Ďalším významným odvetvím a zamestnávateľom je poľnohospodárstvo, súkromný sektor a neposlednom rade samospráva. Súčasťou spoločenského života sú aj dve rímsko-katolícke farnosti, Komunitné centrum, n.o., Vydra, n.o., Lyžiarske stredisko a neopomenuteľná Čiernohronská železnica, ktorá je veľkým lákadlom pre turistov, ktorých prevedie pozdĺž celého toku rieky Čierny Hron až do nádherného lesníckeho skanzenu.

Členstvo v Klimatickej Aliancii

Čierny Balog vstúpil do Klimatickej Aliancie len nedávno z mnohých dôvodov. Obec a jej vedenie si vysoko váži svoje prírodné prostredie, ktorým je obklopená a cíti zodpovednosť za trvalo udržateľný rozvoj obce so stálym zreteľom na starostlivosť, tvorbu a ochranu životného prostredia. To viedlo aj k rozhodnutiu vstúpiť do Klimatickej aliancie.

Čierny Balog je mernou jednotkou čistoty ovzdušia na Slovensku; Dobročský prales je najstaršia zákonom chránená rezervácia na Slovensku, rástla v ňom najväčšia jedľa v Uhorsku, ktorú volali matka jedlí – mala hrúbku 193 cm, výšku 56 metrov a vek 450 rokov. V čiernobalockých lesoch založili roku 1813 prvú lesnú škôlku a semenisko na pestovanie sadeníc v Uhorsku. Zaslúžil sa o to azda najslávnejší rodák Jozef Dekrét Matejovie, ktorý svojou víziou ochrany prírody predbehol svoju dobu o vyše storočie. Environmentálne povedomie obce a jej vedenia je teda veľmi silné. Pri rozvoji obce sa v maximálnej miere prihliada aj na ekologické aspekty plánovaných činností a zámerov, či už pri investičných akciách alebo pri rozvoji cestovného ruchu v obci, kde je prvok trvalej udržateľnosti veľmi dôležitý. Obec nezabúda však ani na osvetu, ktorá je aj v súčasnej dobe veľmi potrebná. Veľký podiel na budovaní environmentálneho cítenia a návykov obyvateľov obce a jej návštevníkov zohráva Lesnícky skanzen, jediný na Slovensku. Je to jedinečný produkt nielen v oblasti cestovného ruchu ale aj environmentálnej výchovy priamo v prírode. Lesnícky skanzen vznikol v roku 2001 z iniciatívy štátnych LESOV SR, š.p. a dnes sa na jeho rozvoji podieľajú štyria partneri – Lesy SR,š.p., Obec Čierny Balog, nezisková organizácia Vydra- Vidiecka rozvojová aktivita a Čiernohronská železnica, n.o.. Lesnícky skanzen vyzdvihuje a propaguje lesníctvo a všetky funkcie lesa, vrátane environmentálnych funkcií a vplyvu lesa na klímu a čistotu ovzdušia.

V oblasti ochrany ovzdušia a klímy je významné aj to, že obec založila vlastné kompostovisko a organizuje zber zeleného bioodpadu zo záhrad, parkov, cintorínov v súlade so zákonom o odpadoch. Chceme tak významne znížiť podiel zeleného odpadu v komunálnom odpade.

Pripravované projekty
V súčasnej dobe teda prevláda na území obce vykurovanie domácností tuhým palivom, čo sa javí pre miestnych obyvateľov najekonomickejšie. V roku 2005 obec vstúpila do združenia obcí Bioenergia Bystricko, ktoré bolo založené organizáciou Priatelia Zeme CEPA za účelom vypracovania regionálneho projektu na rekonštrukciu kotolní vo vlastníctve obcí so zmenou palivovej základne na biomasu. V tomto roku združenie obcí po prvom neúspešnom pokuse v predchádzajúcom programovom období opäť podalo žiadosť o poskytnutie nenávratného finančného príspevku z fondov EÚ- Operačný program Životné prostredie, priorita č. 3 – Ochrana ovzdušia a minimalizácia nepriaznivých vplyvov zmeny klímy, operačný cieľ 3.2 – Minimalizácia nepriaznivých vplyvov zmeny klímy vrátane podpory obnoviteľných zdrojov energie. Tento projekt bol úspešný a realizovať sa bude v tomto a nasledujúcom roku. Pre Čierny Balog to znamená vybudovanie skladu štiepky, obstaranie mechanizmov na manipuláciu s drevnou štiepkou a rekonštrukcia 5 kotolní v obecných budovách na kotolne s využitím biomasy ako zdroja paliva.

Na území obce je jedna environmentálna záťaž – skládka odpadu, na ktorú bol v minulosti za osobitných podmienok v súlade s vtedy platnou legislatívou ukladaný komunálny odpad. V prvej výzve na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok na uzavretie a rekultiváciu skládok odpadov obec nebola podporená. Obec dúfa, že bude úspešná s druhou žiadosťou, ktorú predkladá na Ministerstvo životného prostredia SR v auguste tohto roku. Uzavretím a rekultiváciou skládky by bol tento problém vyriešený a eliminovali by sa negatívne vplyvy na vodu, pôdu i ovzdušie.

Čo sa týka plánovaných projektov s priaznivým vplyvom na ochranu ovzdušia a klímy, obec čaká ešte vyriešenie najdôležitejšieho problému obce, a to vybudovanie verejnej kanalizácie na území celej obce. Vzhľadom na členitosť a rozľahlosť zastavaného územia obce a tým aj vysokú finančnú náročnosť projektu sa ako jediný možný zdroj financií na realizáciu tohto projektu javí využitie fondov Európskej únie. V súčasnosti je projekt v štádiu územného konania. Na využitie prírodných daností územia obce pamätá aj územný plán, ktorý bude obec práve v blízkom období schvaľovať. Územný plán dáva napr. možnosť potenciálnym investorom vybudovať v časti obce neďaleko Dobročského pralesa klimatické kúpele, v ktorých by sa kvalita ovzdušia a horské prostredie mohli využiť na liečebné účely.

V oblasti lesného hospodárstva a poľnohospodárstva obec ako samospráva nemá riadiace alebo regulačné kompetencie, ale tieto odvetvia hospodárstvu sú priamo riadené a regulované jednak podnikom Lesy SR, š.p. – Odštepný závod Čierny Balog a jednak subjektmi podnikajúcimi v poľnohospodárstve, z ktorých najdôležitejším je Poľnoprodukt Družstvo – Čierny Balog. Oba subjekty však realizujú svoju činnosť zodpovedne a zapájajú sa do rôznych environmentálnych programov (napr. Agroenvironment a pod.).