Amazónsky indiáni vyhrali krvavý boj o prales – ťažobné firmy do neho nevstúpia

Peruánska vláda ustúpila a rozhodla, že v tropickom pralese nespustia ťažbu. Pre pôvodných obyvateľov je to víťazstvo, aké počas 500-ročného boja proti kolonizácii príliš nezažili. Peruánsky parlament ustúpil protestom indiánov a zrušil dekréty, ktoré mali džungľu otvoriť ťažobným firmám.

"Dnešok je historický deň pre všetkých indiánov aj pre celý peruánsky národ," žiarila šťastím Daisy Zapatová, ktorá sa za indiánov podieľala na vyjednávaní s vládou.
Miestny kongres jasnou väčšinou odhlasoval, že prezidentove dekréty číslo 1064 a 1090 sú neplatné. Jeden mal povoliť predaj 450 tisíc kilometrov pralesa (je to viac než tretina plochy Peru a viac než päťnásobok rozlohy Českej republiky) súkromným firmám. Druhý mal ponechať vláde voľnú ruku pri schvaľovaní ťažby, do ktorých doposiaľ mohli hovoriť zástupcovia domorodej komunity. To sa pochopiteľne nepáčilo amazónskym indiánom, ktorí majú v peruánskej spoločnosti postavenie druhoradých občanov. Báli sa, že ich ťažobné firmy z oblasti vyženú a že prales, v ktorom ich predkovia po stáročia skromne žili, zdevastujú tak, že sa stane neobývateľným.

Streľba a mačety na zátarasách
Indiánske kmene zahájili protesty už v apríli s cieľom prinútiť parlament k odvolaniu zákonov, ktoré umožňujú ťažobným a energetickým spoločnostiam preniknúť do doposiaľ málo narušených dažďových pralesov. Domorodé obyvateľstvo došlo k záveru, že miliardovými investíciami zahraničných koncernov stráca kontrolu nad svojím tradičným životným prostredím a zdrojmi.
Zástupcovia indiánov už v polovici mája jednali v Lime s predsedom vlády Yehudem Simonem, s ďalšími členmi kabinetu a tiež s poslancami, ale bezvýsledne. Vláda v reakcii na indiánske protesty vyhlásila v niektorých okresoch Amazónie na dva mesiace výnimočný stav. Neskorší vývoj však ukázal, že na tomto území nemá reálny vplyv.     
Zatiaľ čo obyvatelia Amazónie na adresu vlády hádzali obvinenia zo streľby do neozbrojeného davu, politici v Lime sa zasa sťažovali na brutalitu indiánov. O krvavom povstaní indiánov nájdete viac informácií na: http://zpravy.idnes.cz/amazonsti-indiani-se-pustili-do-krvaveho-povstani-proti-tezarum-pyp-/zahranicni.asp?c=A090606_125536_zahranicni_pin

Protesty proti vláde prezidenta Alana Garcia sa presunuli aj do veľkých miest, kde do ulíc vyrazila chudoba. Šéf štátu tak musel od svojho plánu ustúpiť, aj keď sľúbil Spojeným štátom otvorenosť zahraničným investorom v dohode o voľnom obchode. Garcio sa rád chváli tým, že jeho zem v posledných troch rokoch rastie veľmi slušným deväť percentným tempom (už menej pripomína, že v 80. rokoch, keď vládol po prvý krát, priviedol Peru na mizinu). Tvrdí, že dosiahne ešte lepšie výsledky, ku ktorým by mu mali dopomôcť obrovské investičné firmy so záujmom o pestovanie cukrovej trstiny na biopalivo či o ťažbu ropy, plynu a dreva v doposiaľ nedotknutých častiach Amazónie. Indiáni neboli jedinými, ktorým se Garciove plány nepáčili. Proti boli i blízke štáty Venezuela a Bolívie, ktoré verejne deklarovali podporu demonštrujúcim. Nečinili tak však zo žiadnej ľudomilnosti. Naopak, ide im o hájenie vlastných ťažobných záujmov, ktoré by mohli nové náleziská v Peru ohrozovať.

Nie je indiánska radosť predčasná?
Indiáni sa radujú z úspechu: dekréty sú zrušené, dokonca kvôli nm padol aj peruánsky premiér Yehude Simon, ktorý s tým nesúhlasil. Skeptické hlasy z Peru však varujú: o žiadnu výhru nejde. Španielska verzia BBC citovala špecialista Martína Tanaku: "Pre Amazónii a jej problémy neznamená zrušenie dekrétov v žiadnom prípade zlepšenie. Je to len návrat k statu quo." Pravda je, že aj dnes miznú stovky tisíc hektárov pralesa ročne a že z mnohých amazónskych dedín sa stali skanzeny, kde indiáni vyrábajú suveníry pre turistov.

INDIÁNI  V PERU
Takmer tridsaťmiliónové Peru je vo svete preslávené ako Zem Inkov. Ich potomkovia v zemi stále žijú, hovoria kečuánsky či ajmarsky, ale väčšinou už sa dávno pošpanielčili. V Peru tvoria 45 percent populácie, ďalších 37 percent obyvateľstva sú miešanci belochov a Indiánov. V peruánskej Amazónii žijú menšie indiánske kmene, ktoré sa až do polovice minulého storočia držali i izolácii od západnej civilizácie. Jedná sa o 56 etník, ktoré majú maximálne niekoľko desiatok tisíc členov. Iba malá časť z nich žije podľa starých tradícií v džungli, ostatní sa pomaly zapájajú do peruánskej spoločnosti. Majú to ťažké: zle ovládajú španielčinu, majú výrazne horšie vzdelanie a ostatok Peruáncov ich súkmeňovcov z hôr na nich pozerá ako na rasovo menejcenných.