Európska únia a globálne klimatické zmeny

Európska únia pokladá zmenu podnebia za jednu z najvážnejších hrozieb, akým čelí naša planéte. EÚ vychádza z predpokladu, že ak sa globálna teplota zvýši o viac než 2 °C nad úroveň pred industrializáciou, je pravdepodobné, že sa zmena podnebia stane nezvratným procesom.

Od roku 1850 sa globálna teplota zvýšila o 0,76 °C (v Európe o 1,0 °C) a predpoklad IPCC pre 21. storočie je v intervale 1,8 až 6,4 °C (pravdepodobný scenár – 1,8 až 4,0 °C). Jedenásť z 12 najteplejších rokov na svete od roku 1850 bolo medzi rokmi 1995 a 2006. V období medzi rokmi 1970 a 2004 došlo na celom svete k 70 % zvýšeniu emisií skleníkových plynov. V sektore dodávok energií sa zaznamenal nárast až o 145 %. Nárast v oblasti dopravy bol 120 % a v oblasti priemyslu 65 %.  K 40 % nárastu došlo v dôsledku zníženej kapacity lesov „zachytávať“ emisie oxidu uhličitého a v dôsledku zmien vo využívaní pôdy.   

Lídri EÚ sa preto rozhodli:

·         ušetriť 20 % spotreby energie v porovnaní s prognózami na rok 2020 zlepšením energetickej účinnosti,
·         do roku 2020 zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energií na celkovej spotrebe energie na 20 %, čím by sa súčasná úroveň využitia týchto zdrojov strojnásobila,
·         zvýšiť desaťnásobne – najmenej na 10 % - podiel biopalív na celkovej spotrebe benzínu a nafty do roku 2020 za predpokladu, že sa trvalo udržateľné biopalivá  „druhej generácie“ z nepotravinových  plodín stanú komerčne dostupnými,
·         rozvíjať a podporovať technológie s nízkou alebo dokonca s nulovou úrovňou  emisií, vrátane zachytávania a skladovania uhlíka,
·         lepšie prepojiť energetické trhy EÚ, t. j. zvyšovať konkurenciu na celoeurópskych trhoch s elektrickou energiou a plynom, atď.

Lídri EÚ predpokladajú, že ak sa rozvinuté krajiny dohodnú na tom, že spoločne znížia emisie do roku 2020 o 30 %, ročný hospodársky rast by sa znížil o menej ako 0,2 %, čo sú náklady značne nižšie oproti odhadovaným spoločenským nákladom ktoré by vyvolalo dlhodobé „neriešenie  problému“.

Členské krajiny EÚ sa pripojili k tzv. Kjótskemu protokolu (1997), v ktorom bol stanovený globálny cieľ znížiť v rokoch 1990 až 2012 emisie skleníkových plynov o 5,2 % oproti referenčnej hodnote v roku 1990. Pätnásť krajín, ktoré boli v tom čase členmi EÚ, zašlo ešte ďalej a spoločne sa zaviazalo znížiť svoje emisie o 8%.   

Aká je realita?  Emisie 27 členských krajín EÚ sa v rokoch 1990 až 2005 znížili o 7,9 %, v prípade starých členských krajín EÚ predstavovalo zníženie emisií len 1,5 %, pričom niektoré krajiny (Írsko, Grécko, Španielsko, Taliansko, Cyprus, Malta, Rakúsko, Portugalsko) vypúšťajú emisií dokonca viac ako bola referenčná hodnota v roku 1990. Základným kameňom stratégie EÚ „boja s klimatickými zmenami“ je systém EÚ na obchodovanie s emisiami (EÚ ETS), ktorý sa začal uplatňovať v januári 2005. EÚ ETS sa v súčasnosti vzťahuje na cca 10 500 zariadení  v energetických a priemyselných odvetviach, ktoré sú spoločne zodpovedné  za takmer 50 % emisií oxidu uhličitého.

V rámci tohto systému vnútroštátne orgány v každej krajine EÚ prideľujú každému zariadeniu určité množstvo emisných kvót. Spoločnosti, ktoré udržiavajú emisie pod úrovňou svojich kvót môžu predať kvóty, ktoré nepotrebujú. Spoločnosti, ktoré majú ťažkosti s dodržiavaním kvót, musia buď prijať opatrenia na zníženie svojich vlastných emisií alebo kúpiť ďalšie potrebné kvóty na trhu. Tu treba dodať, že realita prideľovania kvót nie je celkom objektívna.  Spoločnosti, na ktoré sa vzťahuje EÚ ETS, môžu využívať aj emisné úvery vytvorené v rámci projektov úspor emisií v nečlenských krajinách EÚ (tzv. mechanizmus čistého rozvoja). Od roku 2011 chce Európska komisia rozšíriť EÚ ETS aj o emisie z leteckej dopravy.

Veľkou výzvou pre krajiny EÚ, v globálnom a značne geopoliticky nestabilnom svete, je diverzifikovať dodávky zdrojov energií , ako aj samotné zdroje. Približne 80 % energie, ktorá sa spotrebuje v EÚ, pochádza z fosílnych palív – ropy, zemného plynu a uhlia, ktoré sú hlavnými zdrojmi  oxidu uhličitého. EÚ v súčasnosti získava cca 50 % plynu, ktorý spotrebuje, iba z troch krajín – Ruska, Nórska a Alžírska. Celková úroveň závislosti EÚ na dodávkach energie bola v roku 2005  52,3 %. Pokiaľ sa spotreba energie nebude kontrolovať a nezmení sa štruktúra používaných palív, závislosť na dodávkach ropy by sa do roku 2030 mohla zvýšiť na 93 % na dodávkach plynu na 84 %.

Riešením je rozumný rozvoj (rozvoj  vychádzajúci z miestnych špecifík, ktorý nevyvoláva následne environmentálne a sociálne externality) alternatívnych zdrojov energií: veterná energia, slnečná energia, vodná energia, geotermálna energia, energia biomasy. V budúcnosti bude významnú úlohu zohrávať aj využívania vodíka a jadrová syntéza.

V oblasti energetickej efektívnosti EÚ predpokladá, že pri znížení spotreby energie o 20 % do roku 2020, by európski daňoví poplatníci vynaložili na energie menej o 100 miliárd eur/rok. Aj keď sa to zdá nereálne, je potrebné si uvedomiť, že len v spotrebe energie súčasných chladničiek  a mrazničiek sa oproti roku 1990 dosahuje 50 % úspora daná inovačným procesom.  Dôsledný energetický audit  budov, zmena v systéme ich vykurovacích a teplovodných systémov, kvalitnejšie izolačné materiály ... môžu podľa EÚ znížiť spotrebu energie v budovách o 28 % do roku 2020 (to zodpovedá úspore viac ako 10 % z celkovej spotreby energie v EÚ). Ďalšie úspory sú očakávané v súvislosti so zdokonaľovaním systému energetického označovania výrobkov a tým lepšej orientácií spotrebiteľov na trhu.

Mgr. Rudolf PADO

Predseda a projektový manažér OZ TATRY

Autor pracuje na klimatickom projekte Priateľov Zeme - CEPA 

Zdroje informácií:

·         Projekt Priateľov Zeme – CEPA „Dajme šancu Slnku“: http://www.sunshine-eu.org

·         Energia pre meniaci sa svet: http://ec.europa.eu/energy/energy_policy/index_en.htm

·         Klimatická zmena:

        http://www.ec.europa.eu/environment/climat/home_en.htm

·         Opatrenia EÚ proti klimatickej zmene: Na čele celosvetových aktivít do roku 2020 a po ňom (brožúra):

http://www.ec.europa.eu/environment/climat/pdf/eu_action_against_climate_change.pdf

·         Európska agentúra pre životné prostredie:

http://www.europa.eu/themes/climate

·         Kampaň „Trvalo udržateľná energia pre Európu“: 

http://www.sustenergy.org